Článok 14 Rámcovej smernice o vode ukladá členským štátom povinnosť podporiť aktívne zapojenie všetkých dotknutých strán pri uplatňovaní tejto smernice. Verejnosť, samosprávy, mimovládne organizácie aj vedecké inštitúcie by mali mať možnosť nielen pripomienkovať hotové dokumenty, ale byť zainteresované aj na ich tvorbe a implementácii.

Pri tvorbe kľúčových dokumentov (plány manažmentu čiastkových povodí) by mali byť identifikované nové infraštruktúrne projekty (priehrady, MVE a pod.), ktoré môžu zhoršiť stav vôd a ktorých realizácia je možná aj napriek cieľom smernice o vode. Pri príprave každého takéhoto projektu je však potrebné dokázať, že jeho realizácia je nadradeným verejným záujmom a neexistuje iné riešenie, ktoré je environmentálne prijateľnejšou voľbou.

Proces skúmania a rozhodovania o verejnom záujme je však v slovenskej legislatíve aj praxi neprehľadný. Verejnosť v ňom nemá žiaden priestor a tak sa stále uplatňuje princíp spred r. 1989, že všetko, čo povie „štát“, musí byť automaticky verejným záujmom.

Prečítajte si túto brožúru s analýzami o tom, ako sa rozhoduje na Slovensku o verejnom záujme v súčasnosti.