Legislatíva

Legislatíva

Národná vodná politika jednotlivých krajín EÚ musí byť v súlade so spoločnou európskou politikou v oblasti ochrany vôd. Jej základom je Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000 ustanovujúca rámec pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky (tzv. Rámcová smernica o vode).

Smernica platí na Slovensku od vstupu do EÚ, teda od r. 2004. Jej najdôležitejšie časti však boli do národnej legislatívy transponované iba pred niekoľkými mesiacmi (novela zákona o vodách č. 364/2004 účinná od 15. 1. 2015).

Kľúčovými materiálmi podľa smernice o vode sú plány manažmentu čiastkových povodí. Tie by mali zhodnotiť súčasný stav vodných útvarov a účinnosť doteraz realizovaných opatrení. Mali by určiť problémy v povodiach a následne identifikovať a porovnať všetky dostupné riešenia. Výber najlepších opatrení by mal sledovať cieľ smernice – dosiahnuť resp. nezhoršiť stav vôd. Na základe spoločenskej diskusie by mali byť identifikované nové infraštruktúrne projekty (priehrady, MVE a pod.), pričom by malo byť dokázané, že realizácia každého takéhoto projektu je nadradeným verejným záujmom a neexistuje iné riešenie, ktoré je environmentálne prijateľnejšou voľbou.

Plány na budovanie nových MVE a hatí z Ministerstva životného prostredia SR
Nový Vodný plán SR schválený Vládou SR 13.1.2016

Ochrana riek v EÚ 

Verejný záujem a ochrana riek

Článok 14 Rámcovej smernice o vode ukladá členským štátom povinnosť podporiť aktívne zapojenie všetkých dotknutých strán pri uplatňovaní tejto smernice. Verejnosť, samosprávy, mimovládne organizácie aj vedecké inštitúcie by mali mať možnosť nielen pripomienkovať hotové dokumenty, ale byť zainteresované aj na ich tvorbe a implementácii.

Pri tvorbe kľúčových dokumentov (plány manažmentu čiastkových povodí) by mali byť identifikované nové infraštruktúrne projekty (priehrady, MVE a pod.), ktoré môžu zhoršiť stav vôd a ktorých realizácia je možná aj napriek cieľom smernice o vode. Pri príprave každého takéhoto projektu je však potrebné dokázať, že jeho realizácia je nadradeným verejným záujmom a neexistuje iné riešenie, ktoré je environmentálne prijateľnejšou voľbou.

Proces skúmania a rozhodovania o verejnom záujme je však v slovenskej legislatíve aj praxi neprehľadný. Verejnosť v ňom nemá žiaden priestor a tak sa stále uplatňuje princíp spred r. 1989, že všetko, čo povie "štát", musí byť automaticky verejným záujmom.

Prečítajte si túto brožúru s analýzami o tom, ako sa rozhoduje na Slovensku o verejnom záujme v súčasnosti.