Ochrana vôd na Slovensku

Ochrana vôd na Slovensku

Národná vodná politika jednotlivých krajín EÚ musí byť v súlade so spoločnou európskou politikou v oblasti ochrany vôd. Jej základom je Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000 ustanovujúca rámec pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky (tzv. Rámcová smernica o vode - RSV). 

Pre členské štáty EÚ vznikla povinnosť prebrať RSV do národnej legislatívy a zabezpečiť jej implementáciu do 22. decembra 2003. Slovensko, ako pristupujúca krajinu, malo túto povinnosť splniť ku dátumu vstupu do EÚ, teda k 1. máju 2004. Smernica bola prebratá do slovenskej legislatívy schválením zákona o vodách č. 364/2004 Z.z. a následne do vykonávacích predpisov. Postupne sa vodný zákon novelizoval a dopĺňal, okrem iného aj preto, že bolo potrebné opraviť nesprávnu alebo nedostatočnú transpozíciu RSV, vážne výhrady boli práve k procesom rozhodovania o výnimkách z dosiahnutia environmentálnych cieľov RSV. Vodný zákon bol zatiaľ zmenený alebo dopĺňaný 27 krát, aj z dôvodu nedostatočného alebo nesprávneho prebratia ustanovení RSV.

Kľúčovými materiálmi podľa smernice o vode sú plány manažmentu čiastkových povodí. Tie by mali zhodnotiť súčasný stav vodných útvarov a účinnosť doteraz realizovaných opatrení. Mali by určiť problémy v povodiach a následne identifikovať a porovnať všetky dostupné riešenia. Výber najlepších opatrení by mal sledovať cieľ smernice – dosiahnuť resp. nezhoršiť stav vôd. Na základe spoločenskej diskusie by mali byť identifikované nové infraštruktúrne projekty (priehrady, MVE a pod.), pričom by malo byť dokázané, že realizácia každého takéhoto projektu je nadradeným verejným záujmom a neexistuje iné riešenie, ktoré je environmentálne prijateľnejšou voľbou. Na Slovensku sa súhrnné materiály plánov manažmentu povodí nazývajú Vodný plán Slovenska.

Prvý Vodný plán SR bol schválený Vládou SR 10. 2. 2010. Tento vodný plán, ktorý bol implementovaný do r. 2015, v prípade útvarov povrchových vôd opisuje a odôvodňuje výnimky iba z dosiahnutia dobrého ekologického stavu a iba podľa čl. 4.4. RSV - t. j. posun termínu dosiahnutia dobrého stavu a odsun realizácie opatrení do ďalších plánovacích cyklov (2021, 2027). Dôvodom bola kombinácia technickej nerealizovateľnosti opatrení v danom časovom období s ekonomickým dôvodom – nezabezpečenosťou finančných prostriedkov na realizáciu potrebných opatrení v prvom plánovacom cykle. Výnimky sa týkali 640 vodných útvarov (36%) v dĺžke 9 029,77 km (47,4 %). 

Druhý, aktualizovaný Vodný plán SR, bol schválený uznesením Vlády SR č. 6/2016 13. januára 2016 a platí do r. 2021. Sčasti prekategorizoval útvary povrchových vôd (znížil sa ich počet), a už ráta s  uplatnením výnimiek oveľa širšieho rozsahu, ako prvý vodný plán. Výnimky z dosiahnutia dobrého ekologického stavu podľa čl. 4.4. RSV - posun termínu dosiahnutia dobrého stavu – zdôvodňuje pre 369 vodných útvarov povrchových vôd (25,1%) v dĺžke 6 920,17 km (39,6 %) a pre jeden vodný útvar v dĺžke 15,5 km zdôvodňuje aj výnimku podľa čl. 4.5. RSV (menej prísne ciele). Uplatnené sú aj výnimky dosiahnutia dobrého chemického stavu kvôli znečisteniu vodných útvarov špecifickými syntetickými látkami a nesyntetickými látkami – celkovo je do tohto typu výnimky (podľa čl. 4.4.) zahrnutých 34 vodných útvarov (2,2%) v dĺžke 492,85 km (2,8 %). 

Tretí Vodný plán SR sa spracúva v súčasnosti a bude pokrývať obdobie r. 2022 – 2027. 

Ďalšie materiály na stiahnutie: